Politika a médiá majú k sebe blízko. Zmyslom politiky je získanie alebo udržanie moci. Poslaním médií je zase prinášať informácie. Stali sa tak ihriskom, na ktorom sa odohrávajú súboje medzi politickými stranami. O moc a vplyv v štáte. Ako hráči proti sebe stoja konkrétni politici. Argumentmi sa snažia presvedčiť verejnosť o svojej pravde. Novinári by mali byť tí, čo budú dohliadať nad dodržiavaním pravidiel. Preto by mali byť nestranní.
V súčasnosti rezonuje odchod známeho moderátora diskusných relácií do novej politickej strany. V tejto súvislosti nie je zaujímavé len to, že Daniel Krajcer sa po niekoľkých rokoch strávených v médiách rozhodol posilniť rady novovzniknutej strany Sloboda a solidarita. Dôležitejšia je otázka, ako sa príklon novinára k niektorej z politických doktrín môže prejaviť v postoji k súperiacim politickým stranám?
Ak sa totiž novinár hlási k liberalizmu, potom sa dá predpokladať, že bude pri svojej práci zhovievavejší k politikom tohto typu. Naopak, kritický odstup si zachová skôr od sociálnych demokratov alebo konzervatívcov. Podobne by sa dalo uvažovať v opačnom hodnotovom postavení. Novinár so sociálno-demokratickým myslením bude kritizovať zástancov konzervativizmu či liberalizmu. Možno v takomto prípade hovoriť o úplnej nestrannosti novinára?
Vstup novinára do politiky je prirodzený, ak to znamená pretrhnutie kontaktov so svojim doterajším pôsobiskom. Otvorene deklaruje svoje politické preferencie, podporené členstvom v strane. Oveľa horšie je to, ak sa novinár snaží robiť politiku a využíva na to priestor média, ktoré navonok pôsobí ako nezávislé. Aj to je možno jeden z dôvodov, prečo majú médiá na Slovensku pomerne nízku dôveryhodnosť, hoci sú mimoriadne sledované.
Novinári si plnia svoju úlohu, ak dôsledne kontrolujú politikov pri výkone moci. Nemá význam preto kritizovať médiá, ktoré si plnia svoju prácu. No objektívne treba povedať, že demokratické nie je len to, ak médiá umelo nezvýhodňujú niektorého z politikov alebo strán. Objektivita je podmienená aj tým, že zámerne nediskreditujú určitého politického predstaviteľa viac ako iného aktéra politickej súťaže.
Daniel Krajcer je známy ešte z éry, keď súkromná komerčná televízia výrazne vstupovala do politickej súťaže na Slovensku. Stačí si spomenúť na volebný, aj keď jednorazový úspech strán ako Strana občianskeho porozumenia alebo Aliancia nového občana. Ako novinár sa do ANO otvorene nezačlenil. Urobil tak až v prípade SaS. Politickí komentátori však uvažujú o tom, či túto stranu nečaká podobný osud ako iné marketingové strany.
Na skutočnosti, že sa novinár nechá zlákať politickou stranou a prijme miesto na jej kandidačnej listine nie je nič zlé. No musí očakávať, že sa zásadným spôsobom prehodnotí vzťah verejnosti k jeho doterajšiemu pôsobeniu. Tak ako v prípade športovcov, umelcov, alebo iných osobností aj pre novinára platí, že osobnú popularitu nemusí automaticky preniesť na „svoju“ politickú stranu.
Marián Klenko,
predseda Republikovej rady ĽS – HZDS
Celá debata | RSS tejto debaty