Predseda strany Smer – SD, Robert Fico, sa nedávno vyjadril, že občania by nemali voliť strany, ktoré nedosahujú v prieskumoch verejnej mienky päť percent. Chcel tým zrejme povedať, že v prípade týchto strán hrozí voličom prepadnutie hlasov. A nepriamo tým naznačil, že ak odovzdajú hlas jeho strane, vylúčia riziko prípadného sklamania. Smer – SD je favoritom volieb. Napriek tomu môže prísť k situácii, že ani voľba tejto strany nemusí byť víťazná.
V minulosti sa viac ráz stalo, že víťaz volieb nezostavil vládu. Bolo to v rokoch 1998 aj 2002, keď v parlamentných voľbách zvíťazilo Hnutie za demokratické Slovensko, ale nenašlo dostatočne silných koaličných spojencov. V prípade, ak by blok pravicových strán SDKÚ – DS, KDH a SMK posilnil v NR SR niektorý zo stredopravých subjektov, ktorý sa uchádza o dôveru voličov prvýkrát až v tohtoročných voľbách, nedá sa vylúčiť zopakovanie spomínaného scenára.
Ani podpora na úrovni 40 % nezaručuje Smer-u, že vytvorí stabilnú vládu. Preto by nemal za každú cenu lákať voličov koaličných spojencov. Táto stratégia sa Ficovi nevypláca. Nedokáže totiž osloviť úplne všetkých. Každá zo strán súčasnej vládnej koalície má svoju špecifickú agendu. Smer-SD by mal skôr jednoznačne deklarovať, že po budúcich voľbách chce spolupracovať s ĽS – HZDS. Na vlastnú škoda tak doposiaľ verejne neurobil.
Kto váha medzi podporou Roberta Fica a Vladimíra Mečiar a rozhodne sa pre Smer-SD, vytvára predpoklady pre jeho – teoreticky prípustnú – spoluprácu s KDH. To by však znamenalo koniec sociálno-demokratickej politiky. Fico nevylúčil pravicu z rokovaní o budúcej vláde, no zároveň ju kritizuje za chyby z minulosti. Politiku redukuje na jednoduchú parlamentnú matematiku. Počítanie „žetónov“ sa už raz ľavici nevyplatilo, aj keď jej predstavitelia neskôr recyklovali do Smer-u.
Vytvorenie prípadnej širokej ľavo-pravej koalície je cestou do pekla. Rozdiely medzi stranami v takejto vláde sa násobia a prehlbujú. A predčasné voľby sú len otázkou času. Občan by si mal dobre premyslieť, koho nebude voliť. A ešte lepšie zvážiť, komu odovzdá svoj hlas. Ak politik dáva odporúčanie občanom, koho by nemali voliť, potom by sa malo dotýkať takých politických subjektov, ktoré nedisponujú dostatočnou programovou výbavou a odborným zázemím.
Marián Klenko,
predseda Republikovej rady ĽS – HZDS