Vláda na svojom pondelkovom zasadnutí (26.4. 2010) schválila zákon o štátnych symboloch. Istým spôsobom nahrádza tzv. vlastenecký zákon z dielne Slovenskej národnej strany, ktorým sa bude opätovne zaoberať NR SR. Prezident Ivan Gašparovič ho odmietol podpísať s odôvodnením, že dátum, odkedy by mal platiť, je príliš skorý. Prelomenie prezidentovho veta si vyžaduje minimálne 76 hlasov, čo nebude jednoduché, keďže vládny návrh zákona o štátnych symboloch predstavuje kvalitnejšiu právnu normu.
Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko mala k zákonu na podporu vlastenectva od začiatku výhrady, ktoré prezentovala aj na koaličnej rade. Zákonu z dielne SNS vyčítala, že obsah zákona sa nezhoduje s jeho názvom. Poslanecký klub napriek tomu tento zákon podporil, aby nebola ohrozená priechodnosť ďalších vládnych zákonov, keďže v opačnom prípade by poslanci SNS pravdepodobne nehlasovali za dôležité právne normy, predložené na ostatnú schôdzu NR SR. Zároveň vystáva otázka, či národniari mysleli túto legislatívnu iniciatívu úprimne, alebo malo ísť skôr o preteky, kto je väčší vlastenec?
Zákon o štátnych symboloch, ktorý predkladá vláda v skrátenom legislatívnom konaní, odstraňuje zásadné nedostatky tzv. vlasteneckého zákona. A čo je podstatné, zosúlaďuje obsah zákona s jeho názvom. S umiestňovaním zástavy, štátneho znaku, textu hymny a preambuly Ústavy SR v každej vyučovacej triede mala problém najmä samospráva, ktorá je zriaďovateľom škôl. Ich nespokojnosť, ktorá vychádza z finančných nákladov pri realizácii tohto opatrenia, mala zásadný vplyv na vypracovanie alternatívneho zákona o štátnych symboloch. Vládny návrh ich umiestňovanie na školách prehodnotil a významne zmierňuje.
SNS sa prostredníctvom svojho predsedu vyjadrila, že návrh zákona o štátnych symboloch považuje za podraz. Spomínaným predvolebným divadlom však bolo skôr predloženie pôvodného tzv. vlasteneckého zákona, ktorý má minimálny vplyv na formovanie pozitívneho patriotizmu. Národniarom pritom nemusí vyrušovať ani prieskumu verejnej mienky, podľa ktorého dve tretiny občanov nepovažujú prijatie vlasteneckého zákona za potrebné. Podarilo sa im dostať do médií a šíriť o sebe mýtus ochrancu národných záujmov.
Z hľadiska upevňovania vlastenectva na Slovensku nie sú podstatné lacné legislatívne návrhy. Formovanie národného vedomia súvisí so širším okruhom spoločenských vzťahov. Vlastenectvo bezprostredne súvisí s vnútornou integráciou slovenskej spoločnosti, ale tiež poznaním histórie vlastného národa. Ekonomickou výkonnosťou krajiny. Usporiadaním a správou štátu. V neposlednom rade do procesu utvárania vlastnej identity vstupuje politická kultúra. Ak si politici želajú, aby boli občania hrdí na svoju vlasť, mali by začať odstraňovaním korupcie z verejného života.
Marián Klenko,
predseda Republikovej rady ĽS – HZDS