Politické strany, ktoré sa podieľajú na zostavení novej vlády, zverejnili mená svojich nominantov na jednotlivé ministerské posty. SDKÚ – DS bude okrem premiérskeho kresla viesť ministerstvo financií, zahraničných vecí, školstva a spravodlivosti. Do čela rezortu zahraničných vecí sa má postaviť Mikuláš Dzurinda, ktorý v minulosti dvakrát zastával pozíciu predsedu vlády.
Prijatie „nižšej“ ministerskej pozície je v našich podmienkach pomerne nezvyčajné. Takéto rozhodnutie má svoje odôvodnenie. Po tom, ako sa predseda SDKÚ – DS zo známych dôvodov stiahol z pozície volebného lídra stratil možnosť pôsobiť v slovenskom parlamente. Z politiky sa však rozhodne nechystá odísť. Práve naopak. Všetko nasvedčuje tomu, že chce mať pod kontrolou nielen dianie vo vlastnej strane, ale aj v exekutíve.
Mikuláš Dzurinda zostal predsedom strany, hoci si členovia SDKÚ – DS zvolili v straníckych primárkach za volebnú líderku Ivetu Radičovú. Jej protikandidátom bol vtedy Ivan Mikloš. Pre úradujúceho predsedu strany predstavoval prijateľnejšieho kandidáta ako najpopulárnejšia pravicová politička. Spájajú ich roky strávené v dvoch vládach, ktoré sa popri reformách zamerali na privatizáciu strategických podnikov.
Personálne obsadenie vplyvného postu, aký je nepochybne ministerstvo zahraničných vecí je istým prekvapením. Prirodzene, priaznivci M. Dzurindu môžu tento krok obhajovať argumentom, že počas jeho vlád bola SR prijatá do EÚ a NATO. Údajne má dobré meno v zahraničí. Samotný Dzurinda však sleduje skôr to, aby si zachoval pevnú pozíciu v strane, ktorá už nezáleží len na jeho vôli, ale aj od ambícií I. Radičovej.
Jej schopnosť viesť vládu je otáznikom nielen pre SDKÚ – DS, ale i vládny kabinet. Podobne aj to, či zostane predsedom strany Dzurinda, alebo odovzdá funkciu Radičovej. Zároveň vystáva otázka, či sa I. Radičová opätovne pokúsi kandidovať na prezidentskú funkciu? Ak by bola zvolená, Dzurindova skupina by sa nemusela obávať straty vplyvu vo vedení SDKÚ – DS. Za istých okolností môže vývoj v tejto strane nabrať zaujímavé kontúry.
Prípadné nezvolenie I. Radičovej za prezidentku môže viesť k tomu, že prejaví záujem o predsednícku stoličku, v ktorej sa pohodlne usadil Mikuláš Dzurinda. Ak by aj o tento stranícky komfort prišiel, ako minister zahraničných vecí si môže vyvárať priestor na prípadnú kandidatúru za poslanca Európskeho parlamentu, alebo eurokomisára. Špeicializácia nie je podstatná, Dzurinda predsa zvládne všetko…
Pred viac ako tromi rokmi som sa zúčastnil prednášky, ktorú organizovala istá mimovládna organizácia. Hlavnou prednášateľkou bola Iveta Radičová. Pri odchode z konferenčnej miestnosti sme sa náhodou stretli. Pani profesorky mi vtedy dala radu, aby si ĽS – HZDS dávala pozor, aby ju Smer nepohltil. Jej prognóza sa potvrdila vo voľbách. Dnes by som jej chcel dať podobnú radu – dajte si pozor, aby Vás nepohltil Mikuláš Dzurinda.
Marián Klenko,
predseda Republikovej rady ĽS – HZDS