Kresťanskodemokratické hnutie chce obmedziť vyjadrenia ministrov, ktorí by podľa jeho predstáv nemali na verejnosti prezentovať konkrétne návrhy skôr, ako sa na nich zhodnú všetci koaliční partneri. Ide o reakciu na nedávno prezentované opatrenia v daňovom a odvodom systéme, s ktorými prišli ministri financií a sociálnych vecí. Takéto zásadné návrhy by podľa kresťanských demokratov mala najskôr schvaľovať Koaličná rada.
Presadenie tohto postupu bude v širokej stredo-pravej koalícii pomerne problematické. Rezorty financií a sociálnych vecí boli zverené do pôsobnosti strán SDKÚ a SaS. Keďže nesú priamu politickú zodpovednosť, majú ich nominanti legitímne právo prichádzať s návrhmi a opatreniami, ktoré považujú za správne. Na druhej strane, ich presadenie nebude možné bez súhlasu v zákonodarnom zbore a teda aj hlasov KDH, či strany Most – Híd.
S hľadaním podpory pre návrhy jednotlivých rezortov mala problém aj bývalá vládna koalícia. Smer – SD citlivo reagoval na každý prejav aj latentnej kritiky zo strany koaličných partnerov. Využíval pritom dominantné postavenie vo vláde, ktoré mu umožňovalo priechodnosť zákonov na jej rokovaní, no najmä vysokú občiansku podporu, ktorú využíval ako formu nátlaku pri schvaľovaní zákonov v Národnej rade SR.
Situácia v súčasnej vládnej koalícii je podstatne iná. Pokiaľ sa SNS a ĽS – HZDS spravidla prispôsobili dominantnému Smer-u, stredo-pravá koalícia je zložená s približne rovnako silných partnerov. Politické subjekty, ktoré tvorili bývalú vládu a tvoria súčasnú koalíciu majú spoločné jedno. Uvedomujú si, že volebná kampaň začína na druhý deň po voľbách. A boj o voličské hlasy prebieha aj medzi vládnymi stranami.
Jedným z dôvodov, prečo žiadna zo súčasných stredo-pravých strán nechcela ísť do koalície so stranou Smer-SD bol i fakt, že sa obávali podobného osudu, aký postihol Ľudovú stranu – Hnutie za demokratické Slovensko a čiastočne aj SNS. Strana Roberta Fica je príliš silná na to, aby bola prístupná k dosahovaniu kompromisov. A to komplikuje spoluprácu so Smer-om, ktorý uprednostňuje vlastnú popularitu pred skutočným riešením problémov.
Konflikty medzi stranami, ktoré zostavili úradujúcu vládu, budú sprevádzať celé volebné obdobie. Napriek tomu sa nedá spoliehať na to, že povedú až k predčasným voľbám. Riziko destabilizácie vlády nie je spojené ani tak s politickými stranami, ako skôr niektorými jednotlivcami z ich poslaneckých klubov. Najbližšie má k tomu štvorica poslancov SaS, ktorá vystupuje ako občianske hnutie Obyčajní ľudia.
Dnes je pomerne ťažké predvídať, či si nová moc udrží väčšinu v Národnej rade SR, alebo príde k predčasným voľbám. V tomto kontexte bude zaujímavé sledovať, či sa podarí umlčať ministrov a prinútiť ich k tomu, aby svoje návrhy prezentovali až po schválení na Koaličnej rade. Je príznačné, že s touto iniciatívou prichádza Kresťanskodemokratické hnutie. Strana, ktorá nie je kresťanská ani demokratická, hoci to má v názve!
Marián Klenko,
predseda Republikovej rady ĽS – HZDS