Politická kultúra obyčajného poslanca

14. septembra 2010, Marián Klenko, Nezaradené

Názorová výmena medzi poslancami NR SR Igorom Matovičom (SaS) a Róbertom Kaliňákom (Smer-SD), ktorá sa nezaobišla bez expresívnych výrazov, vyvolala úvahy o politickej kultúre na Slovensku. Nová vládna koalícia prišla s ambíciou zvýšiť jej kvalitu. A nešetrí pri tom kritikou bývalej garnitúry. Prvé mesiaca vládnutia naznačujú, že s napĺňaním tohto vznešeného prísľubu to nebude mať jednoduché. 

Každý národ má vraj takú vládu, akých si zaslúži. Slovenská realita neraz vyvoláva otázku, či si naozaj zaslúži až takýchto politikov? Nejde pri tom len o slovné prestrelky v parlamente, ktoré sú častokrát len slabým odvarom toho, ako sa medzi sebou rozprávajú už deti na základnej škole. Zásadným problémom je to, či v zákonodarnom zbore naozaj musia sedieť zlodeji, pašeráci, klamári a podvodníci, ako sa medzi sebou dôverne nazývajú v parlamentnej rozprave?  

Ale späť k roztržke, ktorá spôsobila nebývalý záujem médií o dianie v Národnej rade SR. Čo viedlo človeka, ktorý na stránkach regionálnych novín rád poučuje o morálke a slušnosti, aby siahol do suterénu svojej jazykovej výbavy? Podľa následných vyjadrení išlo o reakciu na vystúpenie Róberta Kaliňáka, ktorý poslanca Matoviča nazval pašerákom. Aby nezostal nič dlžný svojej povesti, celú situáciu aj s nelichotivým označením exministra vnútra podrobne opísal zástupcom médií a za svoj výrok sa ospravedlnil. 

V danom kontexte sa natískajú dve možnosti. Za prvé, obyčajný Matovič sa nechal uniesť a tak emotívne ladená rozprava takmer vyústila do parlamentnej bitky. Za druhé, pán poslanec na seba rád upozorňuje – so zámerom vyvolať záujem médií. V takom prípade môže ísť síce o neštandardnú, ale prípravu na založenie nového politického subjektu. Napokon, expresívnymi výrazmi sa dlhé roky darilo vzbudzovať záujem a sympatie aj lídrovi národniarov.  

Spoliehať sa na takýto slovník v prípade založenia novej strany však nebude stačiť. Ani chodenie do parlamentu v šľapkách. Ani neverbálne prejavy „náklonnosti“, ktorých sa mu dostalo od nemenovanej dámy. A môže pri tom častovať exministra výrazmi, ktoré by radi zvolili sankcionovaní vodiči za prehrešky spôsobené na cestách. Za éry posielania výbušnín z popradského letiska do sveta. Fungovať to nebude. Voliči totiž od politikov očakávajú, že sa budú správať inak, ako sa možno bežne správajú obyčajní ľudia.  

Igor Matovič a jeho traja kamaráti zatiaľ neukázali, že by ich nová politická strana priniesla niečo nové a najmä pozitívne. Skôr sa mu darí vyvolávať pochybnosti o tom, či malo zmysel odovzdať štvorici tzv. Obyčajných ľudí preferenčný hlas? Ale takéto pochybnosti môžu mať voliči strany Sloboda a solidarita ako takej. Načo ju volili, keď svoj program pretláča nezmyselným referendom, hoci SaS zostavila vládu? A tvorila vládny program!

 

Marián Klenko,

predseda Republikovej rady ĽS – HZDS