Podozrivé koalície v komunálnych voľbách

19. novembra 2010, Marián Klenko, Nezaradené

Pred komunálnymi voľbami počúvame argument, že v nich nie je podstatná stranícka príslušnosť alebo ideová profilácia kandidátov. A preto nie je nič nezvyčajné, ak sa v nich spájajú hodnotovo rozdielne politické strany. Napriek animozitám, ktoré na najvyššej úrovni pretrvávajú medzi politickou pravicou a najsilnejším ľavicovým subjektom. Čo je potom skutočnou príčinou predvolebných spojenectiev odlišných politických strán? 

Ak by malo ísť o verejný záujem, potom vystáva otázka, prečo ich rovnaký dôvod nespája aj na celoštátnej úrovni? Odpoveď na tieto otázky je oveľa prozaickejšia. Podozrivé koalície vznikajú nielen ako prejav účelovej straníckej kalkulácie, prostredníctvom ktorej si miestni stranícki bossovia snažia poistiť vlastnú zvoliteľnosť, ale predovšetkým záujmy. O korupcii a klientelizme totiž vedia svoje i v regiónoch, mestách aj obciach. 

Tak, ako odlišná hodnotová profilácia ovplyvňuje nazeranie politikov na riadenie štátu či spoločenské procesy, rovnako musí determinovať aj videnie politických rozhodnutí na úrovni samosprávy. Určitou výnimkou je v tomto ohľade spojenectvo slovenských strán v sídlach s prevahou maďarsky hovoriacich voličov. Tam je uvedená spolupráca zdôvodnená snahou o presadenie kandidátov, ktorí patria k majoritnému národu, ale v danej lokalite patria k menšinovej populácii. 

Podozrivé koalície, aká vznikla, napríklad, pred komunálnymi voľbami v Nitre je však z inej kategórie. Spolupráca strán Smer-SD a KDH zdanlivo nemá vysvetlenie. Ale až do chvíle, keď si uvedomíme, že oba politické subjekty si v prebiehajúcom volebnom období výborne rozumeli pri hlasovaní v Mestskom zastupiteľstve. Volič sa potom nestačí čudovať, ako sa tieto dve na centrálnej úrovni antagonistické skupiny dokážu dohodnúť v jednom z krajských miest. 

Ak by široké koalície vznikali po voľbách, možno ich zdôvodniť tým, že žiadna zo strán nemala dostatok hlasov, aby zabezpečila v zastupiteľstvách priechodnosť dôležitých opatrení. Ak vznikajú už pred voľbami, vyvolávajú úvahy o skrytých deformáciách demokratického systému. To, čo sa deje v mestách a obciach nepodlieha takej pozornosti médií ako najvyššia politika. Nehovoriac o tom, že lokálne médiá sú častokrát pod kontrolou miestnych politických špičiek. 

V prebiehajúcej predvolebnej kampani je priam neuveriteľné, koľko bilbordov si môžu dovoliť (len) kandidáti na poslancov mestského a miestnych zastupiteľstiev (napríklad) v Bratislave. Ak by ich mali financovať z odmeny, ktorú dostanú za pôsobenie v príslušných zastupiteľstvách, tak by museli byť zvolení minimálne na ďalších dvadsať rokov. 

Marián Klenko,

kandidát na poslanca Mestského zastupiteľstva v Nitre za volebný obvod č. 3