V súvislosti s tajnou voľbou generálneho prokurátora sa rozprúdila diskusia o výkone poslaneckého mandátu. Podľa Ústavy SR vykonávajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky mandát podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Podľa opozície sa na koaličných poslancov vyvíjal nátlak, aby nevolili jedného z kandidátov na funkciu generálneho prokurátora. Napriek ich presvedčeniu.
Koalícia v obave, že by v tajnej voľbe neprešiel jej kandidát, presadzuje zmenu pravidiel. Chce zaviesť verejnú voľbu generálneho prokurátora, hoci disponuje potrebnou väčšinou v zákonodarnom zbore. Kritici tohto návrhu zdôrazňujú, že verejná voľba je v rozporu s demokraciou. Jej zástancovia (naopak) tvrdia, že niektorí poslanci môžu byť vydieraní, alebo sa nechali kúpiť a tento fakt potrebujú zakryť v tajných voľbách.
Pohľad na udalosti okolo voľby generálneho prokurátora je ovplyvnený záujmami jednotlivých aktérov politickej súťaže. O ústavnosť, či demokraciu ide až v ďalšom slede. Celá situácia vypovedá o tom, aká je osoba generálneho prokurátora pre politické elity dôležitá. Snahy súčasnej vlády o politické ovládnutie justície majú zreteľné kontúry v celom mocensko-ekonmickom systéme. A to je v jasnom rozpore s duchom Novembra ´89.
Pokiaľ je reč o výkone poslaneckého mandátu – parlamentarizmus dnes na Slovensku reálne funguje tak, že poslanci NR SR sa spravidla podriaďujú straníckej disciplíne. Ich rozhodovanie je primárne podmienené rozhodnutiam politických subjektov, ktoré zastupujú a príslušnosť k vládnej koalícií, ak sú jej členmi. Túto parlamentnú matematiku si „veľmi dobre“ osvojil aj predseda strany Smer – SD Robert Fico.
Bývalý predseda vlády ťažko chápal, ak mal niektorí z jeho koaličných partnerov odlišný názor na vládny návrh zákona, ktorý predkladali ministri za Smer – SD. V týchto situáciách operoval Programovým vyhlásením vlády, ktoré zaväzuje koaličných poslancov. Napriek tomu, že tento dokument nemusí podrobne riešiť spornú agendu. Dnes rovnako reaguje aj premiérka Iveta Radičová. Ako je to potom s poslaneckým svedomím?
Pohľad úradujúcej predsedníčky vlády a expremiéra na výkon poslaneckého mandátu je prakticky totožný. Rozdiel je len v záujmoch, ktoré ovplyvňujú spôsob ich interpretácie politických udalostí. Veľká časť občanov, ktorí napriek tomuto štýlu politického správania idú voliť, ale tiež tých, ktorí sa volieb nezúčastňujú je znechutená, že poslanci parlamentu veľa ráz rozhodujú o zákonoch bez toho, aby sa reálne oboznámili s ich znením.
Pri hlasovaní poslaneckého klubu politickej strany o určitom zákone je smerodajné odporúčanie jej člena vo vecne príslušnom výbore NR SR. V prípade koalície je rozhodovanie ešte jasnejšie. Reálne má ako-takú vedomosť o prerokovanom zákone 15 až 20 poslancov. Tento problém má na kvalitu demokracie oveľa väčší význam ako toľko diskutovaná téma všetkých populistov – poslanecká imunita a jej rušenie.
Aktuálne dianie v NR SR odkrýva úroveň parlamentnej demokracie na Slovensku. Je logickým dôsledok toho, že na podobu politického spektra majú čoraz väčší vplyv záujmové skupiny v pozadí politických strán. A najmä ich peniaze. Nemožno sa preto čudovať, že v parlamente majú zastúpenie politickí analfabeti so straníckou legitimáciou novovzniknutých strán, pričom v Národnej rade SR chýba strana zakladateľov štátu.
Bol to smutný a pre Slovensko nešťastný rok 2010.
Marián Klenko,
predseda Republikovej rady ĽS – HZDS