Súčasnú vládu zostavili politické strany, ktoré svoj politický úspech založili na pomoci rodine. Zvyšovanie daní, cien a ďalšie úsporné opatrenia sa pritom najviac dotýkajú rodín s deťmi. Informácia, podľa ktorej sa prídavok na dieťa od januára zvyšuje o dva centy, teda na 22,01 eura dokumentuje, čo zostalo z predvolebných sľubov vládnych strán. A akým spôsobom sa napĺňa ambiciózne programové vyhlásenie vlády.
Predĺženie materskej dovolenky z 28 na 34 týždňov nebude mať zásadný vplyv na zvýšenie natality, ani zlepšenie ekonomickej situácie rodín. Rovnaké konštatovanie platí aj na úpravu jej výpočtu. Doposiaľ jej výška predstavovala 55 percent denného vymeriavacieho základu. Po novom to má byť o päť percent viac. Jediným reálnym opatrením na podporu rodín je zvýšenie rodičovského príspevku zo 164 na 190 eur mesačne.
Štandardná dĺžka poberania rodičovského príspevku môže trvať tri roky. Ak si však tvorcovia sociálnej legislatívy myslia, že za 190 eur možno zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa, potom sú ich vedomosti o nákladoch na výživu, hygienu a výchovu dieťaťa veľmi vzdialené od reality. V praxi to znamená, že rodina žije z príjmu pracujúceho člena domácnosti. Aj to za predpokladu, ak hovoríme o úplnej rodine.
Zástancovia liberálnej sociálno-politickej doktríny môžu argumentovať tým, že každý je zodpovedný za svoj život. Skutočne, je to tak. No v takom prípade sa nemôžu čudovať, prečo sa v porovnaní s minulosťou rodí menej detí. Na zmeny v demografickom správaní obyvateľstva pritom nemá zásadný vplyv ani zavedenie druhého piliera v dôchodkovom systéme. Kapitalizačný systém iba reaguje na zmeny vo vekovej štruktúre obyvateľstva.
Paradoxne, k zástancom druhého kapitalizačného systému na Slovensku patria aj kresťanskí demokrati. Jeho podstata je pritom v absolútnom rozpore s tradíciou troch grošov. Spravodlivý hospodár si jeden nechá, druhý vráti otcovi a tretí odloží pre syna. Zavedenie druhého piliera znamená, že mu zostanú takmer všetky tri groše. Jeden si nechá. Druhý tiež, lebo je výhodnejšie nemať deti. A z toho tretieho vráti rodičom len časť.
V čase, keď je potrebné konsolidovať verejné financie, dochádza k zužovaniu možností pre sociálny štát. Vláda však môže stanoviť priority, ktoré chce podporiť. Je zrejmé, že v tomto volebnom období to rodinná politika nebude. Napriek pekným sľubom z predvolebnej kampane. Zdá sa, že prioritou je skôr privatizácia teplární, transformovanie nemocníc na akciové spoločnosti či šikanovanie vodičov na cestách.
Marián Klenko,
predseda Republikovej rady ĽS – HZDS