Zvyšovanie cien potravín sa negatívne dotýka väčšiny slovenskej populácie. Podobne ako rast cien energií. Bývalá vláda sa snažila zamedziť ich neprimeranému rastu. Neprišlo však k zníženiu DPH na potraviny. Znížená sadzba sa uplatňovala „len“ na lieky a knihy. ĽS – HZDS sa podarilo presadiť aspoň nižšiu sadzbu dane na predaj z dvora. Napriek tomu, že rezort financií bol proti.
Nová vláda ako jedno z prvých opatrení zrušila nižšiu sadzbu DPH. A zvýšila všeobecne platnú sadzbu dane z 19 na 20 percent. Začiatkom roka sa nárast cien snažila bagatelizovať. Neskôr priznala, že dochádza k vyššiemu rastu cien, ako bol pôvodne avizovaný. Pripisuje to však rastom svetových cien potravín. Vyvrcholením „aktivít“ vlády je ohlásené rozdávanie múky a pečiva pre najslabšie sociálne skupiny.
Netradičné rozhodnutie vlády vyvolalo kritické reakcie. Bezplatná distribúcia múky a cestovín pre časť populácie pôsobí šokujúco. K takémuto kroku siahajú štátne orgány spravidla v čase, keď príde k humanitárnej katastrofe a je potrebné zabezpečiť základné potraviny pre postihnuté regióny. Rozhodnutie vlády preto môže navonok pôsobiť ako priznanie, že kabinet Ivety Radičovej je politickou katastrovou pre Slovensko.
Podľa Správy o sociálnej situácie obyvateľstva SR v roku 2009 (každoročne ju pripravuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR) bola miera rizika chudoby v Slovenskej republiky na úrovni 10,9% (na základe posledných výsledkov EU SILC 2008). Objektívne treba povedať, že problém chudoby nevznikol v tomto volebnom období. Otázne je, či súčasná vláda prispieva k jeho zmierňovaniu?
Valorizácia sociálnych dávok nepatrí do jej hodnotovej výbavy. Ak o nich vlád Ivety Radičovej hovorí, výhradne v súvislosti s adresnosťou, akoby všetci jej poberatelia chceli zneužívať systém. A keďže okrem okázalých výjazdov ministra vnútra do rómsky osád nedokáže urobiť nič s úžerou v dotknutých lokalitách, siaha po opatrení, ktoré bude mať symbolický vplyv na riešenie chudoby.
Nie je zrejmé, akú cieľovú skupinu sa snaží osloviť. Adresátov netradičnej pomoci? Tí sa nachádzajú v situácii, že ich sotva bude môcť niekto opiť rožkom. V tomto prípade doslova. Možno ešte piatimi eurami za hlas. Širokú verejnosť so sociálnym cítením? Zatiaľ to tak nevyzerá. Takéto riešenia nezapadajú do scenára dzurindovských ľudových rozprávok o „tejto úspešnej krajiny“.
Slovenská verejnosť nateraz toleruje politiku, ktorá vracia Slovensko do minulosti. Dôvodov na nespokojnosť je viac ako dosť. Vládni politici si zvykli, že verejnosť nedemonštruje nesúhlas so sociálnou a ekonomickou situáciou v uliciach. No to sa môže zmeniť. Medzi tým však čo – to odštátni. Sprivatizuje. Odpredá. A zarobí niekoľko pár jednotlivcov alebo firiem. Dokonca aj na výrobe múky a pečiva pre chudobných.
Marián Klenko,
predseda Republikovej rady ĽS – HZDS