Vládny kabinet pripravuje zmeny v odvodovom systéme. Zavedenie superhrubej mzdy nie je spojené výhradne s jeho sprehľadnením, ale zmeny sa dotknú aj výšky odvodových sadzieb. Najmä živnostníkom a pracujúcim na dohodu. Podľa ministra financií je systém neudržateľný, keďže samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a osoby pracujúceho na dohodu môžu umelo znižovať náklady na odvody.
Zo zverejnených údajov za roku 2009 vyplýva, že jedna SZČO v priemere zaplatí na daniach a odvodoch 1700 eur. Pre porovnania, zamestnanec v pracovnom pomere v priemere zaplatil 5200 eur ročne. Odvody platí približne 220 tisíc SZČO, z ktorých 77,5 % platilo z minimálneho vymeriavacieho základu. Preto sa niektorí zamestnanci pod tlakom zamestnávateľov presúvajú k živnostníkom.
Keď na tento problém upozorňovala predchádzajúca vláda a snažila sa presnejšie vymedziť „závislú činnosť“, narazila na kritikou vtedajšej opozície. Pod tlakom okolností tak bola prijatá mäkšia legislatívna úpravy závislej činnosti. Problém sa zjavne nevyriešil. Úradujúca vláda vstupuje do problému pre ňu vlastným spôsobom. Siaha ľuďom na peniaze a núti ich platiť viac do odvodového systému.
O úprimnom záujme rezortu financií o živnostníkov z donútenia možno pochybovať. Oveľa pravdepodobnejšie je to, že chce zaplátať diery v systéme. Majú tak urobiť živnostníci, lebo platia menej ako bežní zamestnanci. Nehovorí sa už o tom, že na rozdiel od zamestnancov si musia obstarávať vlastné výrobné prostriedky, prakticky nemajú platenú dovolenky, či obedy. Ich ochrana pri strate práce je nulová.
Na druhej strane je potrebné povedať, že platenie odvodov z najnižších vymeriavacích základov sa neskôr prejaví na nižších dôchodkoch, prípadne nárokoch pokiaľ ide o nemocenské dávky a podobne. Zvýšenie odvodov pre SZČO však rozhodne neprispieva k skvalitneniu podnikateľského prostredia. A nevyrieši ani nedostatok zdrojov v odvodovom systéme. Riešenie tohto problému si vyžaduje komplex viacerých opatrení.
V oblasti zdravotníctva prišlo k situácii, keď finančne lukratívne zdravotnícke úkony vykonávajú najmä súkromné spoločnosti. Úhrada nákladov za finančne náročné a nelukratívne činnosti znáša štát. Nemožno sa tak čudovať, keď pri takto nastavených pravidlách chýbajú peniaze na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
V systéme sociálneho poistenia sa vďaka tzv. dôchodkovej reforme pripravila Sociálna poisťovňa o časť zdrojov po zavedení kapitalizačného piliera. Značný objem verejných prostriedkov tak smeruje do súkromných dôchodkových správcovských spoločností. Najbližších 15 – 20 rokov budú pritom starobné dôchodky platené výhradne zo Sociálnej poisťovne, ktorá spravuje priebežný pilier.
Úradujúci kabinet chce dokonca presunúť úrazové poistenie zo Sociálnej poisťovne do komerčných poisťovní. Pritom nie je stratové a čiastočne sa z neho vykrývajú deficity, spojené s dôchodkovým systémom. Jedným slovom: škandál! A takúto politiku majú „zachraňovať“ drobní živnostníci. Vláda sa však môže prepočítať. Nedá sa vylúčiť, že mnohí z nich sa ocitnú v evidencii úradov práce. A rozšíria rady nezamestnaných.
Marián Klenko,
predseda Republikovej rady ĽS – HZDS