Privatizácia bankového sektora, ktorá sa na Slovensku uskutočnila po roku 1998, mala viacero príčin. Tou najmenej pravdepodobnou bolo jeho ozdravenie. Slovenská republika bankové domy, v ktorých vlastnila väčšinový podiel, ešte pred ich odpredajom oddlžila. Skutočnosť, že privatizáciou bánk sa zriekla podielu na ich zisku, liberálne orientovaná politická elita ako tradične zdôvodňovala tým, že štát je horší vlastník ako súkromný investor.
Oveľa pravdepodobnejšou príčinou odovzdania prosperujúcich firiem zahraničným vlastníkom bol ekonomický záujem nadnárodných korporácií v strednej a východnej Európe. Médiami v týchto dňoch prebleskla správa, že zahraniční majitelia troch najväčších bánk si nechajú vyplatiť dividendy vo výške 170 miliónov eur. Zo Slovenska tak odtečú desiatky miliónov, z ktorých bude mať profit zopár jednotlivcov.
Tri najväčšie banky dosiahli zisk 400 miliónov a v tomto roku pošlú podstatnú časť z týchto peňazí akcionárom do Nemecka, Talianska a Rakúska. Dve z týchto bánk pritom ešte pred niekoľkými rokmi kontroloval štát. Namiesto podielu na zisku, ktorý by mu prirodzene vyplýval z vlastníctva finančných ústavov, mu dnes zostáva jediná možnosť. Daňové zaťaženie bánk.
Tie najviac zarobili na úrokoch a na poplatkoch. Okrem iného získavajú na tom, že zamestnanci dostávajú mzdu za vykonanú prácu pre svojho zamestnávateľa na účet v banke, ktorá si za spomínanú „náročnú“ operáciu účtuje poplatky. Akoby nestačilo, že už disponuje s peniazmi svojho klienta. Na zisky niekoľkých zahraničných vlastníkov slovenských pobočiek bánk sa tak poskladajú stotisíce ľudí, spravidla s podpriemernou mzdou.
Opoziční a najnovšie aj koaliční politici uvažujú o zavedení „bankovej dane“. Už dnes je zrejmé, že banky na to zareagujú zvýšením poplatkov a úrokových sadzieb. Aby neprišli o časť ziskov a ich akcionári neboli ukrátení o dividendy. V tomto kontexte je príznačné, že ak sa svetové bankové domy v časoch krízy dostali do problémov, volali na pomoc štáty. Ale ak sa majú podeliť s výsledkami úspešného podnikania, tento vzorec pre nich už neplatí.
Spomínaná situácia vypovedá o povahe svetového (ekonomického) systému. Benefity z neho vyplývajú pre úzku skupinu majetkových elít, ktorej slúži skupina výkonných manažérov a politikov. Väčšina sa na ich „úspechu“ podieľa vlastnou prácou a kupovaním tovarov alebo služieb. Aj keď veľká časť ľudí je nespokojná, poplatné karikatúry politikov dokážu prostredníctvom médií verejnosť rozdeliť na znepriatelené tábory.
Inými slovami, raz postavia mladé rodiny s deťmi proti dôchodcom, inokedy študentov proti pracujúcim, alebo zamestnancov proti samostatne zárobkovo činným osobám, ako to máme možnosť vidieť dnes na Slovensku. Verejnosť sa tak nedokáže zmobilizovať a vynútiť si zmenu, ktorá by priniesla spravodlivosť. Pokiaľ sa tak nestane, budú naďalej doplácať všetci. Okrem poberateľov slušných divident a politických „kšeftárov“.
Marián Klenko,
predseda Republikovej rady ĽS – HZDS