Sociálna situácia znepokojuje väčšinu obyvateľov Slovenska. Nespokojnosť so sociálno-ekonomickým vývojom sa nateraz nepremietla do výraznejších protestov. Slováci nie sú zvyknutí vyjadrovať nesúhlas formou protestných zhromaždení. Príčiny tohto stavu súvisia so stratou viery, že sa niečo zmení k lepšiemu. K tomu sa pridáva strach, ktorý v slovenských podmienkach pretrval aj po roku ´89.
Protesty, ktoré sa na Slovenskú konajú, spravidla organizujú štandardné záujmové alebo stavovské organizácie. Vyznačujú sa konformnosťou a v politických elitách nevyvolávajú výraznejšiu obavu. To, čo predviedol predseda parlamentu Richard Sulík (SaS) pri stretnutí so zástupcami protestujúcich zdravotných sestier, však nemožno nazvať inak ako aroganciou a výsmechom.
Zdravotné sestry a pôrodné asistentky prišli do Národnej rady SR odovzdať petíciu, v ktorej žiadajú stanovenie minimálnej hodinovej mzdy a skorší odchod do dôchodku. Rovnako požadujú kontrolu dodržiavania personálnych normatívov v zdravotníckych zariadeniach, či úpravu poskytovania zdravotnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. Za týmto účelom sa im podarilo zozbierať 240 tisíc podpisov.
Ani kritická situácia slovenského zdravotníctva neprimäla predseda parlamentu k vecnej reflexii vládnej politiky. Zástupcov petičného výboru cinicky a pre neho typickým úškrnom privítal slovami, že ich autobus zablokoval vstup do NR SR. Pán Sulík vo všeobecnosti venuje väčšiu pozornosť vozovému parku, ako kvalite zákonov, ktoré prijíma ním vedený parlament.
Zdá sa, že by sa skôr ako vo funkcii predsedu NR SR našiel v pozícii strážnika parkoviska. Aspoň by si mohol otestovať, ako je to vyžiť z 400 alebo 500 eur mesačne. A potom by možno prejavil väčšiu úctu k ľuďom, ktorí svojou prácou za nezaslúžene nízke mzdy sponzorujú zdravotnícky systém na Slovensku, zatiaľ čo na ňom veľmi slušne zarába niekoľko pár jednotlivcov a firiem.
Slovenské zdravotníctvo krváca aj preto, že si z neho vytiahli lukratívne hrozienka. Na štáte zostávajú dlhy a otázka, ako poskytovať kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť. Súčasnú vládu však viac ako problémy občanov zaujíma upevňovanie vlastných mocenských pozícií. Nezasvätený pozorovateľ by si dokonca mohol myslieť, že v tejto zhnitej krajine je dôležitejší post generálneho prokurátora ako funkcia predsedu vlády.
Slovenská verejnosť by mala dokázať vyjadriť svoj postoj nielen vo voľbách, teda rez za štyri roky, ale aj v medzivolebnom období. Dôvodov na hlasné a masové vyjadrenie nespokojnosti je viac ako dosť. A ak bude komusi prekážať nejaký špatne zaparkovaný autobus, tak pánovi arogantnému treba jasne odkázať, že nabudúce to bude vlečka s hnojom, do ktorej poletí rovno zo svojho parlamentného válovu.
Marián Klenko, predseda Republikovej rady ĽS – HZDS