Diskusia o novele zákona o používaní jazyka národnostných menšín potvrdzuje, že strana Most – Híd nepredstavuje žiadnu alternatívu SMK. Ak je medzi týmito dvoma politickými subjektmi rozdiel, tak skôr v štýle presadzovania svojich požiadaviek. Nie však v cieľoch politiky spomínaných politických strán. Obe sa usilujú o posilňovanie vplyvu maďarského jazyka na národnostne zmiešanom území.
Z tohto hľadiska je zarážajúce, že sa medzi politickými stranami diskutuje o tom, či by sa mala hranica, vyjadrujúca podiel občanov národnostnej menšiny znížiť z 20 na 15 percent. Pokrytecké KDH vystupuje s kompromisným návrhom 18 percent. Dnešná tlač priniesla informácie o tom, že to nakoniec má byť 15 %, ale až o desať rokov. Všetky tieto návrhy majú spoločného menovateľa, každá s politických strán sa chce ukázať pred voličom.
Podobne sa už niekoľko mesiacov snaží zviditeľniť aj štvorica poslancov z OKS, ktorí sa do NR SR dostali na kandidátke strany Most – Híd. Jeden z predstaviteľov občianskych konzervatívcov sa nechal počuť, že rozširovanie možností pre komunikáciu príslušníkov národnostných menšín v materinskom jazyku v ich prípade posilňuje pocit domova. Používanie materinského jazyka je zaiste citlivou témou a treba k nej pristupovať s rozvahou.
Príslušníci menšín zaiste nemusia mať pochybnosti o tom, že Slovensko je ich domovom. Slovenská republika je založená na občianskom princípe. Narodili sa a žijú na Slovensku, tu sú doma. Bez ohľadu na to, či sa bude hranica pokiaľ ide o používanie menšinových jazykov posúvať alebo zostane na súčasnej úrovni. Pocit domova súvisí s komplexom otázok, aj keď nacionalisti na oboch stranách radi argumentujú kategóriami, ktoré majú predovšetkým naratívnu povahu.
Za zmienku stojí otázka, či sa na Slovensku cíti skutočne ako doma príslušník majoritného národa – Slovák, ktorý žije na jazykovo zmiešanom území? A ak chce pracovať v regiónoch, kde sa k národnostnej menšine hlási viac ako 20 percent obyvateľov, tak musí byť prakticky bilingválny. Teda ovládať menšinový jazyk. Inak mu zostáva jediná možnosť. Vysťahovať sa z rodnej obce alebo mesta. O to niekomu ide?
Rovnako by sa mali páni politici zamyslieť nad tým, akým domovom je Slovenská republika, keď vláda „tejto krajiny“ pripravuje ďalšiu privatizáciu (telekomunikácií, teplární, atď.), pričom väčšina bežných ľudí je proti výpredaju štátneho majetku spravidla zahraničným vlastníkom. Nezamestnanosť sa pohybuje okolo hranice 14 percent. Viac ako 150 tisíc ľudí pracuje v zahraničí. Väčšina z nich by si doma nenašla uplatnenie.
To sú problémy, ktoré ľudí trápia viac ako to, čo je predmetom sporu politických elít. Nakoniec, čo reálne urobil Béla Bugár pre bežných ľudí, ktorí žijú na jazykovo a národnostne zmiešanom území? Ako za takmer dvadsať rokov v politike prispel k riešeniu sociálnej situácie občanom maďarskej národnosti? V mnohých okresoch Južného Slovenska je hranica pätnástich percent už dlhé roky. Ale nezamestnanosti!
Marián Klenko, predseda Republikovej rady ĽS – HZDS