Podľa Andersa Breivika, masového vraha z Oslo, je Slovensko „najmenej postihnuté vymývaním mozgov multikultúrnou propagandou“. Aj táto úvaha dokumentuje, že nepozná skutočné pomery v našej krajine. Na Slovensku žije okolo 15 percent príslušníkov národnostných menšín, čo vytvára výrazné multikultúrne prostredie.
Názor jedného extrémistu nie je podstatný. Horšie je, ak myšlienku, podľa ktorej Slováci nevytvárajú štandardné podmienky pre príslušníkov menšín, preberajú zdanlivo seriózni autori. Sú to spravidla tí, ktorí sa ťažko zmierovali so vznikom samostatného štátu a tak ich teší každá negatívna zmienka o Slovenskej republike a jej zakladateľoch.
Podstatou multikulturalizmu je spolužitie rôznorodých národnostných skupín v jednom štátnom útvare. Vyznačujú sa rozdielnou kultúrou a jazykom. Ich špecifiká prispievajú kultúrnej rozmanitosti štátu a spoločnosti. Občania sú tak zjednotení bez ohľadu na pôvod, rasu či presvedčenie, pričom si zachovávajú svoje kultúrne odlišnosti.
Ústava SR zohľadňuje prítomnosť národnostných menšín už v Preambule, v ktorej sa uvádza: My národ slovenský, … spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, … teda my občania Slovenskej republiky uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcvov na tejto ústave.
V základnom zákone štátu sú jasne pomenované práva národnostných menšín – vzdelanie v ich jazyku, používanie menšinového jazyka v úradnom styku a právo na zúčastňovanie sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín. Tieto práva využíva najmä maďarská menšina, ale aj ďalšie skupiny, v závislosti od počtu ich členov.
Používanie materinského jazyka príslušníkmi maďarskej menšiny vo výchovno-vzdelávacom procese vedie k tomu, že občania maďarskej národnosti od materskej až po vysokú školu komunikujú prevažne vo svojom materinskom jazyku. Čo má vplyv na kvalitu ovládania spisovnej podoby slovenského jazyka.
Používanie menšinových jazykov v úradnom styku sa viaže na hranicu 15 percent menšinovej populácie v obci alebo meste. Slováci, ktorí žijú na južnom Slovensku tak musia byť bilingválini, inak cestujú za prácou do iných regiónov. Väčšina zamestnávateľov v tomto regióne, a nielen v oblasti verejnej správy, vyžaduje ovládanie maďarčiny.
Slovensko je z tohoto hľadiska až príliš ústretové k používaniu jazyka maďarskej národnostnej menšiny vo verejnom styku!
Politické strany, ktoré reprezentujú maďarskú menšinu, majú stabilné zastúpenie v parlamente. Strana maďarskej koalície bola osem rokov vo vláde, v súčasnom kabinete má zastúpenie strana Most – Híd. Zameriavajú sa na menšinovú agendu, pričom zásadne neprispeli k zlepšeniu sociálno-ekonomickej sutuácie na južnom Slovensku.
V Slovenskej republike sú i ďalšie národnostné menšiny. Značnú časť obyvateľstva tvoria Rómovia, mnohí z nich sa však nehlásia k svojej identite. Tento fakt súvisí so spoločenským statusom príslušníkov rómskych komunít. Integráciu Rómov do spoločnosti komplikuje ich sociála situácia. Nedostatočná kvalifikácia, nezamestnanosť, kvalita bývania.
Obe národnostné skupiny patri k historickým menšinám. Nízky počet obyvateľov, ktorí pochádzajú z Afriky či Ázie nesúvisí ani tak s legislatívnymi podmienkami prisťahovalectva, ale záujmom migrantov o život v ekonomicky vyspelých krajinách. Slovesko ako krajina semiperiférie pre nich nie je dostatočne zaujímavé.
Priznanie občianstva migrantom z iných kontinentov by v konečnom dôsledku malo za následok ich následný odchod do západnej časti Európy. Využili by tak voľný pohyb osôb, ktorý patrí k výsadám európskej integrácie. Nakoniec, z krajiny takto za prácou odišlo okolo 250 tisíc Slovákov. Mnohí z nich sa už na Slovensko nevrátia.
O Slovenskej republike tak rozhodne nemožno povedať, že nie je multikultúrnou krajinou. Podieľ príslušníikov národnostných menšín v slovenskej populácii odzrkadľuje nielen historický vývoj v centrálnej Európe, ale aj vysokú mieru tolerancie Slovákov, ktorí sú pôvodnými obyvateľmi dnešného územia SR.
Marián Klenko, predseda Republikovej rady ĽS – HZDS