Zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu neprispelo k zvýšeniu kvality verejnoprávnej televízie ani zatraktívneniu jej programu. Nakoniec, vytvorenie Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) nemalo podobne ušľachtilé ciele. Autori zlúčenia navonok prezentovali zámer zefektívniť hospodárenie, reálne však sledovali ovládnutie a kontrolu RTVS prostredníctvom nominantov úradujúcej vlády.
Aj keď spôsob, akým boli zrušené pôvodné rady STV a SRo je doslova škandalózny, (podobne ako účelová zmena voľby riaditeľa RTVS), zásadnou je otázka, aká budúcnosť čaká verejnoprávne médiá. Osobitne Slovenskú televíziu. Zlúčenie stratovej (finančne podvyživenej) STV so Slovenským rozhlasom, ktorý hospodáril s vyváženým rozpočtom, do problémov vťahuje obe spomínané inštitúcie.
Situácia v RTVS vyvoláva diskusie o sledovanosti televízie, ktorá stráca divákov. Nové vedenie zdôvodňuje pokles sledovanosti zavedením digitalizácie vysielania, ktorá priniesla širšiu programovú ponuku. Časť jej divákov tak má na výber väčší počet televíznych staníc, ktoré môže sledovať. Kritici verejnoprávnej televízie zdôrazňujú, že pokles je spojený so zlou programovou štruktúrou, v ktorej chýbajú divácky atraktívne tituly.
Bez ohľadu na to, aké sú príčiny poklesu sledovanosti, existencia verejnoprávnej televízia má opodstatnenie v takom prípade, ak bude vysielať divácky náročnejšie programy. A to aj v situácii, ak nebudú na seba viazať taký divácky záujem, ako to dokážu komerčné televízie. Problémom Slovenskej televízie nie je nízka sledovanosť, ale fakt, že spravidla neprináša náročnejšiu produkciu a napriek tomu stráca divákov.
Konkurovanie komerčným televíziám prostredníctvom „béčkových“ filmov a seriálov zjavne nie je cestou, po ktorej by mala kráčať verejnoprávna televízia. V programe STV chýba kvalitný domáci a zahraničný dokument, svetový film spĺňajúci ozajstné umelecké kritériá, autentická pôvodná tvorba, či domáce animované filmy. Pozornosť sa tradične zužuje na spravodajstvo a publicistiku, ktorá tvorí len časť vysielania televízie.
Prirodzene, kvalitná tvorba je spojená aj s primeraným finančným zabezpečením. Je zrejmé, že STV nemá dostatok zdrojov a v dnešnej situácii sa nedá počítať s tým, že vláda naleje do televízie finančné prostriedky nevyhnutné na skutočné naplnenie verejnoprávnosti. No nezanedbateľný je aj spôsob, akým sa využívajú existujúce zdroje, teda efektivita ich vynakladania na kúpu alebo vlastnú tvorbu programov.
Problematické je už spomínané vysielanie televízneho spravodajstva a publicistiky, na ktoré sa veľa ráz zužuje diskusia, keď je reč o úrovni Slovenskej televízie. Verejnoprávna televízia by mohla byť iná aj vďaka komplexnému zahraničnému spravodajstvu. Do správ mienkotvorných slovenských médií sa spravidla dostávajú len svetové top udalosti, aj to spracované povrchným spôsobom.
Vo Veľkej Británii sa zaiste tento rok uskutočnili aj iné dôležité udalosti, nielen výtržnosti v uliciach Londýna. Ak nemajú informácie príchuť škandálu, tak sa do hlavných správ dostanú z vážnejších politických udalostí len výsledky volieb, alebo pád vlády v niektorej zo svetových mocností. Udalosti okolo stability eurozóny však potvrdzujú, že rozsah medzinárodných tém a problémov je podstatne širší.
Je zaujímavé, že v slovenskej populácii rastie počet ľudí s vysokoškolským vzdelaním, ale na kvalite (úrovni) médií sa tento fakt zásadne neprejavuje. Vzdelanie, ktoré má emancipovať človeka sa akoby zužovalo na „výrobu“ odborníkov, pričom ich úlohou je slúžiť majetkovej elite, prípadne štátnej mašinérii. Zo strany ľudí, ktorí by mali byť prirodzenými konzumentmi umenia tak chýbala objednávka po kvalitnej televíznej tvorbe.
Do zvýšenia úrovne verejnoprávnej televízie vstupuje viacero aktérov. V prvom rade RTVS a jej vedenie. Ďalej tvoriví pracovníci a produkčné spoločnosti. Nezanedbateľnú úlohu v legislatívnej oblasti a v procese financovania bude vždy zohrávať štát. V neposlednom rade sú to diváci, ktorí si musia vynucovať kvalitu. Dnešná situácia najviac nahráva tým, ktorí by televíziu najradšej zrušili, aby si mohli rozdeliť divákov a zvyšky príjmov z reklamy.
Vystáva otázka, do ktorej skupiny patrí súčasný minister kultúry?
Marián Klenko,
predseda Republikovej rady ĽS – HZDS