Slovenskí lekári sa rozhodli, že začnú podávať hromadné výpovede, čím chcú zastaviť transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti. Takéto rozhodnutie údajne plánuje uskutočniť až štyritisíc lekárov. Reálne by z nemocníc odišli k 1. januáru budúceho roka. Či sa tak naozaj stane ukážu už najbližšie mesiace.
Príčinou ich konania je obava, že do vytvorených akciových spoločností vstúpia finančné skupiny. Viaceré už dnes pôsobia v systéme zdravotníctva. Spolu s nimi nastúpia aj zásadné racionalizačné opatrenia. Predovšetkým prepúšťanie, po ktorom siaha súkromný investor ako po prvom opatrení, keď chce znížiť náklady.
Rezort zdravotníctva opakuje, že transformácia nemocníc na akciové spoločnosti sa neskončí privatizáciou za tejto vlády. Tým však nie je povedané, že k privatizácii nedôjde v inom volebnom období. Proces transformácie tak začal a bude pokračovať ďalej. Transformáciu nemocníc má vláda vo svojom programovom vyhlásení.
Dlh nemocníc, o ktorých je reč v súvislosti s transformáciou, dosahuje približne 420 miliónov eur. Vláda chystá ich oddlženie, na tento účel zatiaľ našla 350 miliónov. Zlepšenie ich hospodárenia si sľubuje od spomínanej transformácie. Nie je pritom zrejmé, ako chce po oddlžení zlepšiť finančnú kondíciu, keďže v systéme zdravotníctva je nedostatok zdrojov.
Aktuálne platí štát za svojich poistencov 4,32 % z vymeriavacieho základu. Zníženie sadzby za poistencov štátu spolu s rastom nezamestnanosti spôsobuje nižší výber poistného a celkovo menej peňazí na zdravotnú politiku. Nepriaznivú situáciu by aspoň čiastočne pomohlo riešiť zvýšenie platieb za poistencov štátu.
Vzhľadom k tomu, že zdravotnícke výkony nemožno spoľahlivo plánovať, resp. predvídať vývoj zdravotného stavu obyvateľstva, systém bude vždy poznačený nedostatkom finančných prostriedkov. Okrem chýbajúcich zdrojov je však problematický aj spôsob, akým sa prerozdeľujú medzi jednotlivé subjekty, ktoré pôsobia v zdravotníctve.
Podľa odborníkov dochádza v niektorých nemocniciach k predraženým nákupom. Pri častej výmene ministrov predstavuje priemerná dĺžka pôsobenia rezortného ministra približne 18 mesiacov. Riaditelia nemocníc tak necítia stabilitu v rezorte, od ktorej závisí aj ich manažérske pôsobenie. S týmto fenoménom sa niektorí z nich môžu vyrovnať aj tak, že uprednostňujú individuálne, či skupinové záujmy pred hospodárením nemocnice.
Predstava, že transformáciou nemocníc na akciové spoločnosti a následný odpredaj súkromným spoločnostiam tento stav zmení je pomerne naivná. Ale zapadá do liberálneho klišé, podľa ktorého je štát najhorší vlastník. Výsledok transformácie bude mať za následok iba „spoľahlivejšie“ prerozdeľovanie zdrojov medzi tými súkromnými subjektmi, ktoré už dnes pôsobia v systéme zdravotníctva.
Cieľom súkromného investora je dosahovať zisk. Svoje priority nezmení ani pokiaľ podniká v zdravotníctve. V prípade vstupu do nemocníc začne znižovať počet zamestnancov. Ak sa zlepší finančná kondícia už (čiastočne) súkromných nemocníc, menšia suma zdravotníckych pracovníkov sa možno dočká istého zvýšenia platov, ale pri podstatne vyššej produktivite práce.
Štyritisíc lekárov sa už rozhodlo, že nechcú ďalej sponzorovať zdravotníctvo, na ktorom už dnes zarába úzka majetková elita. Je zaujímavé, že ekonomický rezort, do ktorého vstúpi KDH začne v krátkom čase vykazovať znaky totálnej deštrukcie s dominantným presadzovaním záujmov kapitálu. V 90-tych rokoch podobné zemetrasenie zažil rezort pôdohospodárstva, ktorý sa z toho dodnes celkom nespamätal.
Vstup súkromných investícií do systému zdravotníctva bol predpokladom, že jeho vplyv sa bude posilňovať. Na úkor štátu. Ten nakoniec pristúpi na zvýšenie platieb za svojich poistencov, lebo ani racionalizačné opatrenia nenahradia nedostatok zdrojov v systéme. Nebude to však na podnet pacientov, či lekárov. A podobne to bude aj so zavedením nového zdravotného pripoistenia, alebo zavedením čiastočných úhrad za niektoré zdravotné úkony…
Marián Klenko,
predseda Republikovej rady ĽS – HZDS