Finančná kríza má vážne dopady na život miestnych a krajských samospráv. Daňový mix, ktorý prináša zmenu v jej financovaní, tak prirodzene vyvoláva odpor medzi primátormi a starostami. Nedôverujú centrálnej vláde, ktoré na obce, mestá a samosprávne kraje už tradične presúva nové kompetencie bez primeraného objemu finančných prostriedkov. Ministerstvo financií SR si pre nich tentoraz pripravilo ďalšie prekvapenie, presne podľa princípu „o nás bez nás“.
Doposiaľ boli samosprávy financované z podielu na dani z príjmov fyzických osôb. Po novom by to mala byť kombinácia viacerých daní. Podľa MF SR nový model financovania peňažné zdroje samosprávam neberie, iba im menej pridá. Ak by to naozaj bolo tak, vystáva otázka, ako rozumieť medializovaným odhadom ministerstva, podľa ktorých by zmeny v budúcom roku zlepšili situáciu štátneho rozpočtu o 248 miliónov eur?
Daňový mix znamená negatívny efekt na rozpočty samospráv. Dopad pre obce predstavuje 186 mil. eur, pre vyššie územné celky 62 miliónov. Ak by v budúcom roku platil súčasný model financovania, výnos z podielových daní by pre samosprávy v porovnaní s minulým obdobím vzrástol o 18,6 %. Ministerstvo to vzhľadom na úsporné opatrenia v štátnom rozpočte nepovažuje za spravodlivé. Inými slovami chce, aby sa škrty vo verejnej správe dotkli aj obcí, miest a krajov.
Vláda nehovorí o tom, aké služby má samospráva obmedziť, alebo prestať s ich ďalším poskytovaním. Cynicky poukazuje na to, že štát nebude doplácať na sľuby komunálnych politikov, ktoré dali voličom. Škrty v samospráve sa pritom dotknú jej elementárnych funkcií. Vládny kabinet na jednej strane hovorí o vzdelávaní ako jednej zo svojich priorít, na druhej strane v regionálnom školstve je modernizačný dlh, ktorý sa pri nedostatku zdrojov nevyrieši, ale prehĺbi.
Proti tzv. daňovému mixu sa spojil ZMOS a prakticky všetci predstavitelia samospráv bez rozdielu politickej príslušnosti. V slovenskom parlamente je však situácia iná. Pravicové strany obhajujú daňový mix aj preto, že jeho zrušenie bude mať dopad na štruktúru príjmov v pripravovanom štátnom rozpočte. Ľavica je proti. Nezanedbateľná časť primátorov a starostov bola zvolená do funkcií s jej podporou. V tejto súvislosti vystáva otázka, ako by vyzerala spolupráca pravice s ľavicou po predčasných parlamentných voľbách?
Ak sa opozičný Smer – SD stavia jednoznačne proti daňovému mixu, tak koaličné KDH, ktoré sa spomína ako jeho potencionálny partner, obhajuje zmeny vo financovaní samospráv. V rozprave k príslušnému zákonu sa jednoznačne vyjadruje za zmenu pravidiel. Alebo ide len o predvolebné „tanečky“ a po voľbách bude podstatné delenie vládnych a iných lukratívnych postov? A ľudia v regiónoch sa môžu ísť pásť. Napríklad, do nepokosených parkov a verejných priestranstiev, na ktorých udržiavanie nebude mať samospráva zdroje.
Marián Klenko,
predseda Republikovej rady ĽS – HZDS