Pochybná lojalita menšinových politikov

21. decembra 2011, Marián Klenko, Nezaradené

O niekoľko mesiacov sa na Slovensku uskutočnia parlamentné voľby. Politické strany, ktoré sa v nich budú uchádzať o voličské hlasy, museli zaplatiť volebnú kauciu a odovzdať kandidačnú listinu. Krátko po tom, ako bola konštituovaná Ústredná volebná komisia (ÚVK), musela riešiť podnet ohľadne platnosti kandidačnej listiny Strany maďarskej koalície (SMK). 

Predseda SMK József Berényi v minulosti deklaroval odhodlanie prijať maďarské občianstvo. V prípade, ak by sa tak stalo, automaticky mu zaniká slovenské štátne občianstvo. Jedna z kandidujúcich strán tak podala podnet na ÚVK s tvrdením,  že ak je Berényi občanom Maďarskej republiky, nemôže byť na čele politickej strany na Slovensku. A kandidovať vo voľbách do Národnej rady SR. 

SMK sa bráni tým, že v zmysle zákona každý kandidát podpisuje vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že mu nie sú známe prekážky voliteľnosti. Berényi deklaruje, že tak urobil. Verejne tvrdí, že má naďalej občiansky preukaz SR. Nezodpovedal však na základnú otázku, či mu bolo udelené maďarské občianstvo? Jeho hra na „väčšieho Maďara“ je určená pre voličov maďarskej národnosti. O ich hlasy súperí so stranou Most – Híd. 

Zásadným problémom nie je len to, či kandidát na poslanca spĺňa zákonom stanovené podmienky, ale najmä lojalita politikov maďarskej národnosti k Slovenskej republike. Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS – HZDS) nedávno upozornila na pochybný postup ministra pôdohospodárstva Zsolta Simon, ktorý bol do tejto funkcie nominovaný za Most – Híd. Za túto stranu kandiduje aj vo voľbách ako jeden z lídrov. 

Ako sa píše v stanovisku ĽS – HZDS: „Vždy, keď je Zsolt Simon ministrom pôdohospodárstva, má Slovenská republika problém s maďarským štátom v prípade značkového vína Tokaj. A zakaždým chce Simon, aby sa na Slovensku vinohradnícka oblasť Tokaj územne znížila. Samotní slovenskí vinohradníci nechápu ako minister pôdohospodárstva SR Zsolt Simon mohol znížiť vo svojich návrhoch výmeru Tokaja na slovenskom území z historických 908 hektárov na 565 hektárov.“                                   

Tento fakt vzbudzuje presvedčenie, že Simon nekoná v záujme SR. Ide pritom len o jeden z príkladov, ako sa správajú predstavitelia strán Most – Híd či SMK vo funkciách, ktoré sú platené z peňazí slovenských daňových poplatníkov. Nezamestnanosť na juhu Slovenska pritom dosahuje magické čísla, životná úroveň obyvateľov tohto regiónu sa zhoršuje, no politický predstavitelia maďarskej menšiny pre svojho voliča reálne nerobia nič.

Na pozore by mali byť aj voliči slovenskej národnosti. V prípade strany Most – Híd sa nemôžu dať zmýliť niektorými „slovenskými osobnosťami“, ktoré prijali ponuku kandidovať za túto stranu. Národno-štátne záujmy vymenili za poslaneckú imunitu. Ale tomu sa nedá čudovať. Jeden zo slovenských poslancov za Most – Híd sa už dávnejšie vyjadril, že nevie, čo to vlastne sú tie národno-štátne záujmy.

Na rozdiel od niektorých naivných slovenských tiežpolitikov predstavitelia menšinových strán na Slovensku veľmi dobre vedia, čo to je národno-štátny záujem, ibaže nesledujú potreby Slovenskej republiky, ale Maďarska.

Marián Klenko