Nová vláda, ktorá vzíde z marcových parlamentných volieb, bude musieť pristúpiť k úspore verejných výdavkov. Politici a ekonómovia sa sporia, či bude treba zvýšiť príjmy štátu (dane), alebo skôr obmedziť jeho výdavky.
Viaceré, prevažne pravicové strany naznačujú, že by malo dôjsť k obmedzeniu výplaty štátnych sociálnych dávok. Ako príklad uvádzajú prídavky na deti, na ktoré majú nárok všetci rodičia – bez ohľadu na príjem z pracovnej činnosti. Nateraz však nedefinujú výšku príjmu, po prekročení ktorej by zanikal nárok na ich poberanie.
Priznávanie dávok v závislosti od príjmu občana je veľmi citlivou témou. Stanovenie príjmovej hranice v sebe nesie riziko, že po jej prekročení čo i len o jeden cent občanovi zanikne nárok na dávku. Ak by bola príjmová hranica, po prekročení ktorej by zanikol nárok na prídavok na dieťa príliš vysoká, tak úspora verejných výdavkov bude minimálna.
Ľahko sa môže sťať, že šetrenie nebude na tých, ktorí majú nadštandardný príjem a na spomínané prídavky na deti nie sú odkázaní, ale na skupine ľudí, ktorá sa ocitne tesne pod čiarou. Nakoniec, z miklošovsko – sulíkovskými výpočtami už máme bohaté skúsenosti.
Pravidlá na priznávanie štátnych sociálnych dávok určí až nová vláda. Občania by sa mali poučiť z minulosti a rozhodnúť sa, či budú voliť politikov, pre ktorých je človek iba štatistickou jednotkou, alebo plnohodnotná ľudská bytosť.
Marián Klenko,
predseda Republikovej rady ĽS – HZDS