Realizáciu zásadných reforiem na Slovensku nesprevádzala otvorená a kritická rozprava. Zásadné zmeny v sociálnej a ekonomickej oblasti boli prijímané rýchlo a spravidla bez širšieho konsenzu naprieč politickým spektrom. Aj vďaka tomu sa prijaté zákony stávajú častým predmetom zmien a novelizácií.
Ak si na Slovensku niekto dovolí vyjadriť pochybnosti, či boli prijaté reformy správne, jeho názory sú vytlačené na okraj spoločnosti. Nevyhne sa nelichotivým označeniam, aby bolo zrejmé, že slušní ľudia takto nerozmýšľajú. „Slušní ľudia“ totiž veria, že štát je zlý vlastník, o všetko sa postará voľný trh. A bodka.
Otvorená a kritická rozprava v našich podmienkach živorí na periférii mediálneho záujmu. Zato sa darí bulváru, ktorý už dávno prerazil dno suterénu. Televízie lacné súperenie o vlastnú sledovanosť povýšili nad kultúrnosť vysielaných programov. Prinášajú divákom osvedčené reality show, ktorými útočia na otupený vkus ľahostajných más.
Ak sa niekto domnieval, že duálny systém televízneho vysielania prinesie otvorenú a kritickú rozpravu o spoločenských problémoch, musí byť sklamaný. Prirodzene, ak do tejto kategórie nezaradíme pár povrchných diskusných relácií, alebo ich intelektuálnejšiu obdobu Večer pod lampou, ktorý je vlastne monológom jednej názorovej skupiny.
Aj vďaka týmto okolnostiam sa u nás prijímajú reformy bez širších odborných diskusií. Tvrdenie, podľa ktorého si môže nespokojný divák prepnúť na iný televízny kanál, zapadá do atmosféry kultúrnej prázdnoty. Pluralitná otvorená spoločnosť však nemôže byť postavená na tom, že každý divák má právo na vlastnú lož, ale na autentickom hľadaní pravdy.
Marián Klenko