marianklenko

Ministerstvo školstva SR zverejnilo prehľad nezamestnaných absolventov vysokých škôl. Zverejnené údaje zachytávajú podiel nezamestnaných absolventov k 30. septembru 2009 k počtu absolventov konkrétnej vysokej školy v rokoch 2008 a 2009. Prehľad zahŕňa len absolventov denného štúdia, ktorí sú mladší ako 26 rokov. Zverejnené údaje teda nepostihujú externých študentov. 

Publikovaniu údajov o tom, ako sa absolventi jednotlivých škôl dokážu uplatniť na trhu práce, predchádzala diskusia o kvalite univerzitného vzdelávania. Objektívne treba povedať, že absolventská miera nezamestnanosti nemá vo väzbe na hodnotenie kvality škôl rozhodujúcu vypovedaciu hodnotu. Tú možno zistiť len posúdením viacerých štandardov  a kritérií, ktorých indikátorom nie je (len) absolventská miera nezamestnanosti. 

Sledovanie nezamestnanosti  má napriek tomu zmysel, lebo vypovedá o ponuke a dopyte na trhu práce. V niektorých prípadoch však nemusia byť zistené údaje smerodajné. Príkladom je štúdium poľnohospodárskych a lesníckych vied. Podľa zverejneného zoznamu sa študujú na troch univerzitách. V spomínaných vedách mali spolu 2 569 absolventov, pričom na jednej zo škôl  študovalo viac ako 90 percent z nich. 

Z počtu 2 324 študentov príslušnej školy a odboru zostalo bez práce 287 absolventov. Ak by sa dalo poľnohospodárske a lesnícke zameranie študovať na viacerých vysokých školách, potom by sa nezamestnaní absolventi rozložili medzi viacero univerzít. Tak, ako je to, napríklad, v ekonomických vedách. Nemožno teda usudzovať, že absolventi školy sú vystavení väčšiemu riziku nezamestnanosti len preto, že študujú na danej univerzite! 

Uplatnenie absolventov je podstatne objektívnejšie sledovať z hľadiska študovaného odboru. No ani takto získané údaje nemusia byť presné. Absolventi neraz pracujú v odlišnej oblasti, akú študovali na vysokej škole. Nehovoriac o tom, že pri získaní zamestnania zohráva popri kultúrnom kapitále nezanedbateľnú úlohu sociálny kapitál. Teda kontakty a vzťahy jednotlivca a jeho rodiny v širšom sociálnom prostredí. 

Bez ohľadu na nedostatky zverejnených zistení je dobré, že sa rezort školstva zaoberá absolventskou mierou nezamestnanosti. Zverejnený prehľad vyvoláva diskusiu o efektivite financovania škôl a príprave absolventov. Spoliehanie sa na trh môže mať za následok, že o niektoré školy budú mať kvalitní uchádzači menší záujem, ale táto skutočnosť sa nemusí premietnuť aj vo vyššom počte absolventov požadovaných študijných programov. 

Zásadnú zmenu možno dosiahnuť prostredníctvom ucelenej štátnej vzdelávacej politiky, ktorá je spojená so zmenami v oblasti legislatívy a financovania vysokých škôl. Štát by mal jasne povedať, v ktorých odboroch chýbajú absolventi a na ich prípravu (v päť až desaťročnom horizonte) nastaviť model financovania. Prirodzene, po dohode s vysokými školami a so zachovaním akademických slobôd. 

Marián Klenko,

predseda Republikovej rady ĽS – HZDS