marianklenko

Na začiatku prebiehajúceho volebného obdobia mnohí predpokladali, že vláda Ivety Radičovej nevydrží celé štyri roky. Málokto čakal, že jej Národná rada Slovenskej republiky nevysloví dôveru už po roku a pól vládnutia a odsúhlasí termín predčasných volieb.

Keď Igor Matovič zostavil kandidačnú listinu Obyčajných ľudí, na ktorej sa objavili zástupcovia OKS, KDS a nezávislé osobnosti, mnohí predpokladali, že takáto zostava sa po voľbách rozpadne. Málokto čakal, že k prvým vážnym problémom príde ešte pred voľbami.

K pnutiu dochádza aj v iných politických stranách. Bez ohľadu na to, že SDKÚ – DS čelí vážnej korupčnej kauze (Gorila), v strane sa už dlhšie generuje konflikt v jej vedení. Vystáva otázka, či pád vlády nemal byť jeho riešením? Protichodné názory, ktoré môžu mať ďalšie existenčné dôsledky, sa objavujú aj v KDH.

Strana maďarskej koalície sa rozpadla ešte pred poslednými voľbami. Most – Híd sa snaží poistiť účasť v parlamente tým, že pozval na kandidačnú listinu pár slovenských kolaborantov. Zo Slovenskej národnej strany odišla jej prvá podpredsedníčka, ktorá si založila vlastnú stranu so skupinou nespokojných národniarov.

Strana Sloboda a solidarita prišla o Obyčajných ľudí. Spoliehať sa tak musí na premyslenú reklamnú kampaň, ktorou sa bude snažiť prekryť fakt, že počas ich krátkeho obdobia nesplnili takmer nič zo svojho volebného ani vládneho programu. So situáciou tak môže byť zdanlivo spokojný Robert Fico.

Smer – SD nemusí vyvíjať žiadnu aktivitu, lebo pravica sa potápa vďaka bezprecedentnému zápasu o zvyšky jej voličov. Napriek tomu by Fico rád vládol s ďalším partnerom. Uvedomuje si, že budúca vláda to nebude mať jednoduché. A ako obyčajne, na niekoho musí zvaliť zodpovednosť za nenaplnené očakávania verejnosti.

Je otázka času, kedy sa konflikty prenesú aj do preferenčne najsilnejšej strany. Osudy politických figúrok v  politickom panoptiku sú nepodstatné. Oveľa dôležitejšie je zodpovedať otázku, čo spôsobuje tieto turbulencie na politickej scéne? Sú to osobné ambície jednotlivých aktérov sporov, alebo ide o hlbšie príčiny.

Politickým urýchľovačom rozpadu je ekonomická kríza. A neschopnosť politikov riešiť najvážnejšie problémy Slovenska. Vysokú mieru nezamestnanosti. Kolabujúci zdravotný systém. Nekontrolovaný rast cien a najmä nedostupnosť vlastného bývania pre mladé rodiny. Osobitnou kapitolou je megaproblém sociálne vylúčených skupín.

Namiesto ich riešena sa slovenská spoločnosť zaoberá kauzami. Aktéri, ktorí sú do nich vtiahnutí sa ani nesnažia očistiť svoje meno. Načo. Aj tak by im (už) nikto neuveril. Pozornosť sa snažia odpútať tým, že na svojich „protivníkov“ vytiahnu inú kauzu. Ale len tak, aby sa nepovedalo, lebo o pár mesiacov môžu sedieť v jednej vláde.

Je najvyšší čas, aby občania prehodnotili svoje preferencie a obrátili sa na tých, ktorí už v minulosti previedli Slovensko ťažkými časmi. Ak dnes niekto ponúka konkrétny recept na ozdravenie krajiny, tak je to predseda Ľudovej strany – Hnutie za demokratické Slovensko Vladimír Mečiar. Či sa to niekomu páči, alebo nie, má najviac politických skúseností.

ĽS – HZDS stála pri vzniku Slovenskej republiky. Zaviedla slovenskú korunu, ktorá sa neskôr stala silným domácim platidlom. Vytvorila funkčnú štruktúru  inštitúcií, ústredných a ďalších orgánov štátnej správy. Napriek zložitým podmienkam stabilizovala verejné financie. Na rozdiel od Dzurinodových vlád nepredávala strategické a energetické podniky.

Počas vlády ĽS – HZDS sa budovali diaľnice, uskutočnila sa výstavba jadrovej elektrárne Mochovce a podarilo sa vybudovať vodné diela Gabčíkovo a Žilina. Strana uskutočňovala transformačné rozhodnutia s ohľadom na životnú úroveň občanov a počas jej vlády prišlo k reálnemu rastu miezd a dôchodkov.

Je čas prehodnotiť posledných dvadsať rokov a porovnať to, čo sa jednotlivým stranám podarilo urobiť pre ľudí. Občania by mali voliť silného lídra, pre ktorého nie je Slovensko len zdrojom pracovnej sily pre zahraničných investorov, ale krajinou, ktorá musí patriť ľuďom.

Marián Klenko, predseda Republikovej rady ĽS – HZDS